História zubných implantátov je bohatá a fascinujúca. Niet sa čo čudovať – kompletný chrup bol považovaný za významnú hodnotu v každej dobe. Najčastejšie dôvody boli a sú dva: funkčný a estetický. Práve schopnosť užuť potravu a prirodzený vzhľad úsmevu hnali ľudstvo k tomu, aby hľadali spôsoby, ako nahradiť chýbajúce zuby. To viedlo k vynálezu zubných implantátov, ktoré sa stáročiami zdokonaľovali až do dnešnej podoby.
Ak uvažujete o zavedení zubných implantátov, buďte vďační, že môžete využiť možnosti, ktoré ponúka 21. storočie – ich aplikácia bude bezpečná a s minimálnym nepohodlím. Väčšina postupov v minulosti bola totiž barbarská, bolestivá a niekedy aj smrteľná.
Pozrime sa bližšie na historické pozadie vývoja zubných implantátov.
Od bambusových kolíkov po nefrit
Podľa archeologických nálezov boli prototypy zubných implantátov prvýkrát použité približne pred 4 000 rokmi, a to v starovekej Číne. Tamojší obyvatelia ich vyrábali z bambusových kolíkov, ktoré boli vyrezané tak, aby sa dali zapichnúť priamo do kosti. Niečo podobné robili aj starí Egypťania o niekoľko storočí neskôr – na čeľustnú kosť si pripevňovali na mieru vyrezané drahé kovy. Prvý takýto prípad bol zaznamenaný na pozostatkoch egyptského kráľa z roku 1 000 pred n. l. Archeológovia našli aj množstvo lebiek s umelými zubami vyrobenými zo slonovej kosti alebo vzácnych drahokamov, ako je nefrit. Okrem toho sa Egypťania pokúšali stabilizovať zuby postihnuté parodontitídou, a to pomocou ligatúrneho drôtu vyrobeného zo zlata. Túto metódu neskôr prevzali aj Etruskovia a Feničania.
Implantáty v čase Keltov
Pri archeologických vykopávkach vo Francúzsku boli objavené pozostatky keltskej ženy vo veku okolo dvadsať rokov, datované do obdobia približne 300 rokov pred n. l. Množstvo bronzových šperkov naznačuje, že bola príslušníčkou vyššej triedy. Na mieste horného rezáka mala železný špendlík, o ktorom vedci predpokladajú, že išlo o časť zubného implantátu. Do čeľuste bol však zrejme zatlčený až posmrtne z estetických dôvodov, pretože bolesť pri jeho zavedení počas života by bola neznesiteľná.
Mayské implantáty z mušlí
Prvé dôkazy o ako-tak fungujúcich zubných implantátoch pochádzajú zo Strednej Ameriky z obdobia zhruba okolo roku 600 n. l. Konkrétne v Hondurase našli archeológovia pozostatky ženy zo starovekej mayskej ríše, ktorá mala do čeľuste zatlčený úlomok mušle. Röntgenové snímky čeľustí Mayov zhotovené v 70. rokoch 20. storočia ukázali, že okolo implantátov sa prekvapivo tvorila kosť, podobne ako je to pri dnešných náhradách.
Európske experimenty
Čo sa týka Európy, približne od roku 1500 do roku 1800 sa tu zbierali zuby od znevýhodnených alebo mŕtvych osôb a používali sa ako zubné náhrady pre bohatších členov spoločnosti. Známy je prípad bitky pri Waterloo, kde miestni podnikavci “zrecyklovali” pozostatky desaťtisícov padlých vojakov tak dôkladne, že sa z nich takmer nič nezachovalo. Z bojiska prišlo na britské ostrovy také množstvo zubov, že Veľká Británia expedovala zubné náhrady vyrobené v tomto období ešte o pol storočia neskôr v čase americkej občianskej vojny.
V tomto období sa na scéne objavil Dr. John Hunter, ktorý sa v roku 1700 pokúsil o implantáciu neúplne vyvinutého zuba do kohútieho hrebeňa. Prekvapujúco sa tam zub pevne usadil a cievy kohúta prerástli priamo do tkaniva zuba. Po tomto objave sa začalo upúšťať od kradnutia zubov z mŕtvol a skôr experimentovať s rôznymi materiálmi – zlatom, striebrom, porcelánom a dokonca irídiom. Väčšina týchto materiálov však priniesla so sebou nežiaduce vedľajšie účinky, pretože ľudský organizmus ich odmietal ako cudzie. Dnes už vieme, že zavedenie zubného implantátu je úspešné iba vtedy, keď sa náhradný zub a kosť spoja.
Biokompatibilný titán
Naše súčasné chápanie fungovania zubných implantátov možno datovať do roku 1952. Vtedy švédsky lekár Per-Ingvar Brånemark, skúmajúci hojenie a regeneráciu kostí, vložil do kostí králikov titánové komory a po niekoľkých mesiacoch sa ich pokúsil odstrániť. Zistil, že to nejde, pretože titán má špeciálnu biokompatibilnú vlastnosť, vďaka ktorej kosť s komorami zrástla. Doktor Brånemark nazval tento proces spájania „osteointegrácia“. Zaujímavé je, že svoj prvý zubný implantát umiestnil ľudskému dobrovoľníkovi v roku 1965, pričom implantát vydržal na svojom mieste štyridsať rokov.
V súčasnosti sa zubné implantáty považujú za najmodernejšie riešenie chýbajúcich zubov s dlhodobou úspešnosťou až 97 %. Budúcnosť ukáže, kam sa bude uberať ich vývoj. Jednou z ciest je odoberanie kmeňových buniek a ich použitie na „pestovanie“ zrelých dospelých zubov. Ide však o komplikovaný výskum, ktorý je ešte veľmi vzdialený od reality.
Zdroje:
https://hiossen.com/dental-implants/the-history-of-dental-implants/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4040928/
https://www.news-medical.net/health/History-of-Dental-Implants.aspx
https://www.click4teeth.com/feature-articles/dental-implants-now-and-then/
https://drgrubb.com/2017/07/28/fascinating-history-dental-implants/
Autor: Marketingová agentúra Vivantina
